Maladi di Parkinson
Apparence
![](http://chped.net/https/upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/44/Sir_William_Richard_Gowers_Parkinson_Disease_sketch_1886.svg/220px-Sir_William_Richard_Gowers_Parkinson_Disease_sketch_1886.svg.png)
Maladi di Parkinson, dékrit pa James Parkinson an 1817, sa roun maladi nérolojik kronik déjénérativ (pédi progrésiv dé néronn) ki ka afèkté sistenm nervé santral ki rèsponsab di troub progresif : mouvman ralanti, tranbman, rijidité épi troub kognitif. A ségonn troub nérodéjénératif-a ki pli frékan.
So koz-ya sa mal konnèt. Tablo klinik-a sa konsékans di pédi-a di néronn di locus niger (oben « sibstans nwè ») ké du roun atent dé féso nigro-striyé. Maladi-a ka koumansé abitchwèlman an 45 ké 70 lan. A dezyenm maladi nérodéjénérativ ki pli frékant, aprè maladi d'Alzheimer-a.